História

„Skvúca je nevädnúca múdrosť, ľahko ju uzrú tí, čo ju milujú, nájdu ju tí, čo ju hľadajú.

(Múd.6,12-13)

História piaristického gymnázia v Sabinove

- Počiatky piaristického gymnázia v Sabinove siahajú do prvej polovice 18. storočia.

- veľký podiel na jeho založení má vojenský generál Štefan Dessowffy, ktorý zložil základný vklad – 10 tisíc florenov a určil ho na výstavbu piaristického kolégia

- 4.10.1740 – príchod provinciála Uhorskej piaristickej provincie so 6 rehoľníkmi do Sabinova

- 7.12.1740, Viedeň -  po vzájomnej dohode medzi sabinovským mestským senátom, provinciálom Rehole piaristov a jágerským biskupom cisárovná Mária Terézia vystavuje schvaľujúci dekrét

- prvý školský rok 1740/1741 – školu navštevuje 64 žiakov, v nasledujúcom šk. roku je  to už 122 žiakov

- rok 1745 – začiatok výstavby budovy kláštora a gymnázia; základný kameň bol položený dňa 24.8.1745 v predvečer sviatku s. Jozefa Kalazanského; výstavba trvala takmer 40 rokov; stavba bola ukončená v roku 1784

- piaristi na sabinovskom gymnáziu vyučovali nepretržite až do roku 1848

- po revolúcii a vydaní nového školského zákona v Rakúsko-Uhorsku – tzv. Ertwurf -  sa zredukoval počet piaristických gymnázií; 11 gymnázií bolo zatvorených; medzi ne patrilo aj gymnázium v Sabinove a tak sa v roku 1850 na sabinovskom gymnáziu prestalo vyučovať.

- v roku 1851 sa znovu vyučovalo, ale hneď nato bolo gymnázium zatvorené až do roku 1861; po zrušení piaristického gymnázia  v Sabinove piaristi zostali i naďalej pôsobiť v tomto meste a starali sa o náboženskú výchovu detí  na základnej škole 

- v roku 1862 predstavenstvo mesta začína nové jednania s provinciálom piaristov P. Jozefom Pulgasterom a s ministertvom; ani provinciál rehole ani ministerstvo nemali námietky, avšak pomôcky potrebné na vyučovanie malo zaobstarať mesto Sabinov; pri zápise študentov do školy sa preto vyberali poplatky, ktoré prijímalo mesto

- po vzájomnej dohode mesta, Rehole piaristov a ministerstva sa v školskom roku 1862/63 znovu začína vyučovať na sabinovskom gymnáziu; v tomto školskom roku malo gymnázium 16 študentov v 1. ročníku

- v roku 1869 nariadil Košický školský dištrikt zaviesť v gymnáziu vyučovanie kreslenia a telocviku a zriadenie odbornej chemickej a prírodovednej učebne; túto úlohu prevzal magistrát a platil profesorov telocviku i kreslenia

- mesto finančne prispievalo na činnosť gymnázia, ktoré sa tak stále viac stávalo mestskou školou; mestská rada rozhodovala aj o prideľovaní štipendií a v roku 1889 v zmysle nového školského zákona bolo vymenené vybavenie tried na náklady mesta a magistrát pristúpil i k zriadeniu telocvične

- nová samostatná telocvičňa bola postavená až v roku 1900; štúdium na gymnáziu už nebolo bezplatné, žiaci platili školné

- od školského roku 1912/13 bolo sabinovské piaristické gymnázium 8 triedne

- v roku 1917  minister náboženstva a vzdelávania zrušil triedy na vyššom stupni gymnázia a tak sa aj sabinovské gymnázium stalo malým gymnáziom so 4 triedami

- v školskom roku 1918/19 bolo gymnázium dlhšie zatvorené, pretože v okolí Sabinova bola rozšírená španielska chrípka

- po vzniku Československej republiky vyšlo nariadenie, že na stredných školách v ČSR s vyučovacím jazykom maďarským treba zaviesť aj materinský jazyk ako riadny učebný predmet a vyučovanie náboženstva bude v materinskom jazyku študentov; 21 študentov sabinovského gymnázia uviedlo, že ich materinským jazykom je Slovenčina, ale iba 1 študent sa prihlásil na štúdium slovenského jazyka; počet študentov v tom čase bol 92

- v januári 1919 české vojská obsadili Sabinov; po dlhších vianočných a uhoľných prázdninách sa vyučovanie začalo 3. februára

- 6.3.1919 prišiel do gymnázia v Sabinove referent ministerstva vzdelávania Anton Štefanek a inšpektor Galló a vyhlásili, že keď učiteľský zbor nechce alebo nevie učiť po slovensky, tak 17. marca nebudú prednášky a slovenskí učitelia prevezmú vyučovanie; ako druhú možnosť ponúkli alternatívu, že okrem maďarského jazyka a dejepisu po maďarsky budú ostatné predmety vyučovať do Veľkej noci; vtedy vydajú vysvedčenia z maďarského jazyka a dejepisu; známky môžu dostať iba tí, ktorí prejdú nasledujúci školský rok na maďarské gymnázium; riaditeľ so súhlasom učiteľského zboru akceptoval druhý návrh; školský rok 1918/19 sa ukončil 13. 4.1919

- 25. augusta 1919 Ministerstvo školstva ČSR zrušilo gymnázium v Sabinove; týmto nariadením teda zaniklo piaristické gymnázium v Sabinove, ktoré tu pôsobilo od roku 1739

- 1.7.1919 prišli do Sabinova českí vojaci; obsadili prázdne priestory piaristického gymnázia a zostali tam až do februára 1920; po ich odchode mestská rada požiadala predstaveného domu piaristov o prenájom priestorov na zriadenie slovenskej ľudovej školy – meštianky; škola si vzala do prenájmu 6 tried

- 6. septembra 1920 mešťanosta Sabinova pán Martinček vyzval rektora piaristického kláštora, P. Pavla Czimmermana, aby urýchlene vyprázdnili priestory pre účely miestnej štátnej školy: „Úradne vyzývam Vás, ako správcu bývalého piaristického gymnásiuma aby ste ihneď prázdne učebné triedy pre miestnu školu meštianku prepustil; prenájomnú zmluvu s porozumením ´školdozorského úradu´ uzavrel, v odpornom páde na základe ministerského nariadenia nútení sme triedy rekvirovať.“ 

- 23. augusta 1922 dali piaristi mestu Sabinov budovu kláštora, v ktorej bolo aj gymnázium, do prenájmu za 3 000 Kčs ročne; dohoda trvala do 13. decembra 1933; dovtedy bolo mesto povinné na vlastné náklady udržiavať budovu v dobrom stave a platiť daň a poistné na vlastné náklady; mesto prevzalo opateru aj nad obrazmi a knižnicou domu

- Pavol Czimmermann, predstavený piaristov v Sabinove, slúžil poslednú sv. omšu v Sabinove dňa 20. augusta 1922; 26. augusta 1922 odišiel

- meštianska škola využívala miestnosti na prízemí, čo však z hľadiska počtu žiakov i priestorových kapacít škole nepostačovalo; zastupiteľský zbor Sabinova sa už 19. decembra 1931 na svojom zasadnutí dohodol pod č. 994/148-1931 na nutnosti postaviť pre túto školu novú budovu; pre nedostatok financií sa plán nerealizoval

- v roku 1933 mesto požiadalo o štátnu pôžičku pre výstavbu školy; k 4. augustu 1938 meštianska škola mala rozdelené svoje učebne v 3 budovách: budova bývalého piaristického kláštora, Urbičovom dome a v budove tzv. Zelený strom.

 

Školská rada Obvodnej meštianskej školy 19. októbra 1939 požiadala o prenájom ďalších dvoch miestností v budove bývalého kláštora piaristov, keďže trpela nedostatkom priestorov; vládny komisár mesta Sabinova Imrich Matúš požiadavke vyhovel a od 1. januára 1940 pridelil požadované miestnosti k užívaniu pre meštiansku školu

- vo februári 1945 získal P. Mikula poverenie MNV na založenie mestského múzea; predpokladalo sa, že múzeum bude umiestnené v budove kláštora a prevezme do opatery aj piaristickú knižnicu; do roku 1948 sa P. Mikulovi podarilo zhromaždiť značný počet exponátov

- v roku 1953 bolo zriadené Okresné múzeum, v dôsledku nedokončenej rekonštrukcie piaristického kláštora sa jeho otvorenie oddialilo až do roku 1959, kedy bolo sprístupnené verejnosti; po zmene územného členenia ČSR v roku 1960 sa premenovalo na Mestské múzeum

- v roku 1997 po dlhých súdoch sa kláštor vrátil Reholi piaristov na Slovensku

 

Pedagogická činnosť piaristov v Sabinove

- v piaristických školách sa vyučovalo v duchu zakladateľa rehole, sv. Jozefa Kalazanského; školský systém bol zameraný na praktické potreby každodenného života v kresťanskom duchu

- pri vyučovaní používali svoje vlastné učebnice; medzi základné prostriedky, ktoré piaristi používali pri plnení svojho poslania patria knižnice

Školský systém pozostával zo 6 tried:

Prvá trieda –

parvistae; delila sa na niekoľko skupín:

legentes, minimistae, declinistae,

comparatistae, conjugatistae, minores

parvistae (príprava pre gymnázium)

a maiores parvistae (prvá trieda gymnázia)

Druhá trieda – principistae

Tretia trieda – grammatistae

Štvrtá trieda – syntaxistae

Piata trieda – poetae et rhetores

Šiesta trieda – aritmetistae.

- v prvých dvoch triedach gymnázia sa preberali základné poznatky; žiaci sa učili čítať a písať; v druhom oddelení sa učili gramatiku; v oddelení parva minor a v druhej triede sa preberali základy latinskej gramatiky; jej vyučovanie sa končilo v treťom ročníku,

- piaristi mali svoj systém vyučovania koncipovaný tak, že žiaci, ktorí nechceli pokračovať v ďalšom štúdiu, mohli si osvojiť základné poznatky v prvých troch triedach gymnázia; osvojili si základné matematické úkony, vedeli čítať, písať a počítať, ovládali latinčinu; získali tak dobré predpoklady pre uplatnenie sa a dôstojný život

- študenti, ktorí pokračovali v ďalšom štúdiu, sa vo štvrtom ročníku oboznamovali s klasikmi latinskej literatúry a museli zvládnuť skladbu latinskej vety; v piatej triede čítali klasikov ako Vergilius, Ovidius, Cicero, osvojovali si pravidlá  tvorenia veršov a zdokonaľovali sa v gréčtine; študenti boli podporovaní aj v samostatnej básnickej tvorbe; v šiestej triede sa študenti zdokonaľovali v matematických úkonoch – zlomky, úroky, úmery

- okrem týchto vyučovacích predmetov sa súbežne vyučovali aj iné ako dejepis, zemepis, prírodopis, náboženstvo, gréčtina, nemčina, maďarčina ...; v 18. storočí bola hlavným vyučovacím predmetom latinčina a tiež náboženská náuka; písomné skúšky boli v maďarčine

- do roku 1755 bolo gymnázium 4–triedne, potom sa rozšírilo na 6 tried

- na gymnáziu vládol poriadok; v prípade, ak boli študenti nespravodlivo napádaní, vedenie školy sa postaralo o ich ochranu riaditeľ bol povinný pravidelne kontrolovať vyučovanie; študenti druhej triedy mohli používať iba nemčinu a od druhého polroka iba latinčinu, kým rodný jazyk bol vedľajší; zvýšil sa počet vyučovacích predmetov, vydávali sa nové učebnice a učitelia dostávali stabilný plat; návštevy divadiel a zábav boli zakázané; pri porušení týchto zákazov boli žiaci prísne fyzicky trestaní alebo museli prejsť do nižšej triedy ,

- r. 1762 – začiatky školskej reformy; na pokyn Márie Terézie sa robí dôsledná analýza školstva; školský rok začínal 7. novembra a končil posledný septembrový týždeň; učiteľ mal na starosti vyučovanie a  rozhodoval o tom, ktorí žiaci postúpia do vyššieho ročníka;v šk. roku 1777/1778 v dôsledku školskej reformy Ratio educationis dochádza k zmenám v učebných osnovách; zo všetkých tried zostalo len päť, pričom v dvoch triedach sa dôkladne vyučovalo gymnaziálne učivo; keďže sa zaviedol i poplatok, počet žiakov bol veľmi nízky; vyučovať sa mohlo iba z predpísaných učebníc; v nasledujúcom školskom roku sa museli vydávať osvedčenia o ukončení ročníka aj s menami žiakov

- po smrti Márie Terézie sa v roku 1780 ujal vlády jej syn Jozef II.; gymnázia s malým počtom žiakov chcel zredukovať na štvortriedne, avšak kvôli nepokojom občanov v Sabinove ostalo aj naďalej päť tried

- v roku 1784 bolo vydané nové nariadenie, podľa ktorého ten, kto neovládal dôkladne nemčinu, nemohol byť prijatý do gymnázia; v dôsledku tohto nariadenia poklesol počet študentov sabinovského gymnázia na 53

 - nariadenie z roku 1786 upresňuje vyučovanie v čase od septembra do 15. júla; polročné skúšky sú vo februári

- v roku 1787 vyšlo nové generálne nariadenie, v zmysle ktorého všetky prednášky v humanitných a gramatických triedach museli byť v nemčine; aj modlitby na začiatku a na konci hodiny museli byť v nemčine; Jozef II. zomrel v roku 1790; po jeho smrti sa situácia na gymnáziách zlepšila, o čom svedčí aj vyšší počet študentov.

Piaristi vynikali v rozličných vedných disciplínach a mnohí z nich patrili k významným učencom. Počas vyše 200–ročnej existencie piaristického gymnázia sa tu formovali významné osobnosti nielen regionálneho, ale i celosvetového významu. Boli to jednak významní cirkevní hodnostári – P. Vincent Tomek - generálny predstavený Rehole piaristov, Štefan Fischer – jágerský arcibiskup, Štefan Kollarčík – rožňavský biskup, Imrich Palugyay – košický a neskôr nitriansky biskup, ale tiež vedci a umelci –Jozef Hanák SchP, Karol Wagner SJ, Michal Mankovič, Vojtech Wick a tiež národovci – Štefan Onderčo a Ján Metod Liščinický.

- Po dobu takmer 200 rokov piaristi budovali aj knižnicu v Sabinove. Dnes má táto knižnica spolu 6215 kníh. Medzi týmito knihami sú hodnotné diela z rozličných oblastí vedy, umenia i kultúry. Dnes majú svoju veľkú hodnotu už i z historického hľadiska.

---------------------------------------

Čerpané z diela Mariána Čižmára; Kalazanského zbožné školy v Sabinove;

 

Historia est magistra vitae –  História je učiteľkou života.

Dejiny by mali byť poučením pre náš osobný,

duchovný i spoločenský život.

ThDr. Vincent Tomek (1892 – 1986)

Vincent Tomek sa narodil 9. novembra 1892 v obci Plaveč v rodine dedinského učiteľa. Základnú školu vychodil v Plavči. Do roku 1901 bol jeho učiteľom otec Juraj. Po absolvovaní základnej školy v Plavči pokračoval v štúdiu na Piaristickom gymnáziu v

, kde študoval v rokoch 1904 – 1908. Po skončení štyroch ročníkov Piaristického gymnázia v Sabinove Vincent Tomek požiadal predstavených rehole piaristov o prijatie do rehole.

Noviciát v reholi Zbožných škôl – piaristov – začal dňa 27. 8. 1908 vo Vacove. Slávnostné rehoľné sľuby zložil V. Tomek v Budapešti dňa 24. 12. 1914. Po skončení teologických štúdií v Budapešti  bol 25. 6. 1916 vysvätený za kňaza. Primičnú sv. omšu prišiel novokňaz odslúžiť do rodného Plavča. Vo svojej rodnej obci bol V. Tomek naposledy v roku 1944.

Po kňazskej vysviacke pôsobil ako piarista v Ružomberku, v Kecskeméte (1918 – 1920), a až do roku 1947 v Budapešti v rozličných funkciách – provinciálny asistent, profesor, provinciál. V roku 1947 bol v Ríme zvolený za generálneho predstaveného Rehole piaristov. Tento úrad zastával až do roku 1967. Stal sa tak najdlhšie fungujúci generálny predstavený v doterajších dejinách Rehole piaristov. Po skončení služby generála piaristov žil v Generálnom dome piaristov v Ríme.

I napriek tomu, že dlhé roky žil mimo územia Slovenska, zachoval si živé slovenské povedomie a udržiaval kontakty so Slovákmi. Bol prvým predstaveným Spolku sv. Vojtecha v Maďarsku po odčlenení južných území od Slovenska. Zomrel v Ríme dňa 18. 4. 1986. Pochovaný je v Budapešti na cintoríne Kerepesi v hrobke piaristov.

Zaostri_na_skolu.pdf

historickefoto.zip

sucasnefofo.zip